1. Definícia sociálneho podnikania
  2. V priestore so sociálnymi problémami nachádza sociálne podnikanie svoje opodstatnenie ako nová oblasť podnikateľských aktivít. Je to inovatívna forma podnikania, ktorá je rozšírená po celej Európe. Napriek tomu neexistuje jeho jednotná definícia, akceptovaná všetkými krajinami Európskej únie. Formuluje sa pod vplyvom miestnych sociálno-ekonomických podmienok v kontexte národných tradícií, historického vývoja a iniciatívy občianskej spoločnosti.

    Vo všeobecnosti je to podnikanie  primárne zamerané na sociálne alebo spoločenské ciele a nie na zisk.

    Definície od rôznych autorov

    Sociálne podnikanie je osobitný druh podnikania prioritne založený na neziskovom princípe netrhových alebo polotrhových vzťahov pluralitných poskytovateľov, ktorí pôsobia v oblasti verejného záujmu (Korimová, 2007).

    Podľa Jacquesa Defournyho, prezidenta európskej výskumnej siete o sociálnej ekonomike EMES, sociálne podnikanie je činnosť s primárne sociálnymi cieľmi, kde hospodárske prebytky sú prednostne znovu investované do podnikania na rovnaký účel alebo do rozvoja miestnej komunity, na rozdiel od potreby maximalizovať zisk pre zainteresované skupiny či vlastníkov.

    Európska komisia definuje sociálne podnikanie ako činnosť majúcu sociálny, environmentálny cieľ alebo cieľ všeobecného záujmu. Môže to zahŕňať poskytovanie služieb alebo vzdelávania sociálne znevýhodneným alebo zdravotne postihnutým osobám, používanie ziskov na ciele so sociálnym zameraním, organizáciu skupín vzájomnej pomoci na činnosť všeobecného záujmu.

  3. Sociálny podnik
  4. Základným aktérom sociálneho podnikania je sociálny podnik, ktorý nadobúda rôzne organizačné formy.  

    Podľa Dohnalovej „sociálny podnik je sociálne zodpovedná ekonomická spoločnosť s výraznými sociálnymi cieľmi a zámermi. Jej činnosť je ekonomická, špecifickou charakteristikou je však reinvestovanie zisku v záujme miestnej komunity, čím dosahuje svoje sociálne ciele.“

    Európska komisia za sociálny podnik považuje podniky:

    • pre ktoré je sociálny alebo spoločenský cieľ všeobecného záujmu motívom obchodnej činnosti, ktorá sa často prejavuje vysokou úrovňou sociálnej inovácie,
    • ktorých zisky sa opätovne investujú hlavne do realizácie tohto predmetu činnosti,
    • a ktorých spôsob organizácie alebo systém vlastníctva odzrkadľuje poslanie a opiera sa o demokratické alebo participatívne zásady, alebo sa zameriava na sociálnu spravodlivosť (EK, 2011).

     

    Konfederácia európskych sociálnych firiem, iniciatív zamestnávania a družstiev (Confederation of European social Firms, Employment initiatives and social Cooperatives CEFEC) vymedzuje sociálny podnik týmito charakteristikami:

    • sociálny podnik sa vytvára s cieľom zamestnávať ľudí s postihnutím alebo osoby inak znevýhodnené na trhu práce,
    • ide o podnikateľský subjekt, ktorý využíva vlastnú, trhovo orientovanú výrobu tovarov a služieb na napĺňanie svojich sociálnych cieľov,
    • väčšina zamestnancov sú ľudia s postihnutím alebo iným znevýhodnením,
    • každý zamestnanec dostáva trhovú mzdu alebo plat zodpovedajúci jeho práci,
    • pracovné podmienky sú rovnaké tak pre znevýhodnených, ako aj ostatných zamestnancov,
    • všetci zamestnanci majú rovnaké práva a povinnosti.

     

  5. Kritériá sociálneho podniku
  6. Kritériá v ekonomickej a podnikateľskej oblasti sú tieto:

    Kontinuálna činnosť výroby produktov alebo služieb

    Tradičné subjekty tretieho sektora zabezpečujú obhajobu občianskych záujmov a sú financované na základe redistribúcie zdrojov. Aktivity podnikov sociálnej ekonomiky sú zamerané na priebežné poskytovanie tovarov a služieb a táto podnikateľská činnosť zabezpečuje ich finančnú udržateľnosť.

    Vysoká miera samostatnosti

    Subjekty sociálnej ekonomiky sú väčšinou vytvárané skupinou ľudí, ktorí sa podieľajú na ich riadení. Môžu byť podporované z verejných a zo súkromných zdrojov, pričom je zachovaná ich autonómia, teda manažment a rozhodovanie je nezávislé od verejného a súkromného sektora.

    Ekonomické riziko

    Vzhľadom na to, že sociálny podnik vykonáva podnikateľskú činnosť, je vystavený konkurencieschopnosti a znáša ekonomické riziko. Snaží sa o realizáciu takého podnikateľského zámeru, ktorý mu prináša zisk alebo vyrovnaný hospodársky výsledok.

    Aspoň minimálne množstvo platenej činnosti

    Do činností podnikov sociálnej ekonomiky sa môžu zapojiť aj dobrovoľníci, ale je žiaduci aj minimálny podiel platenej práce. Tak, ako v tradičných subjektoch tretieho sektora sa môžeme stretnúť s kombináciou finančných a nefinančných zdrojov, dobrovoľníckej a platenej práce, takisto platí aj v prípade organizácií sociálnej ekonomiky.

    Medzi základné sociálne kritériá zaraďujeme:

    Vytýčený cieľ predstavuje úžitok pre všetkých občanov

    Charakteristikou sociálneho podniku je napĺňanie sociálneho cieľa, slúženie komunite alebo špecifickej skupine občanov na rozdiel od podnikateľského subjektu súkromného sektora, ktorý sa snaží o uspokojovanie potrieb jednotlivcov.

    Iniciatíva sa začína skupinou občanov

    Činnosť sociálneho podniku vychádza z občianskej iniciatívy, reaguje na potreby komunity. Je výsledkom kolektívnej dynamiky so zapojením občanov, ktorí sa delia   o spoločnú potrebu alebo cieľ.  

    Rozhodovacie právomoci nesúvisia s vlastníctvom kapitálu

    V sociálnom podniku platí zásada „jeden člen, jeden hlas“. Znamená to rovnosť všetkých zúčastnených, zainteresovaných členov (stakeholders) v rozhodovacích a riadiacich procesoch, teda štýl riadenia je demokratický.

    Obmedzené delenie zisku

    Pre sociálne podniky je charakteristické nerozdelenie zisku, resp. rozdelenie len v obmedzenej miere. V zásade platí, že nie sú založené s cieľom maximalizovať zisk.

  1. Osoby znevýhodnené na trhu práce
  2. Pomáha osobám, ktoré majú v zmysle zákona o službách zamestnanosti znevýhodnené postavenie, uplatniť sa na trhu práce:

    • osoby občan mladší ako 26 rokov veku, ktorý ukončil príslušným stupňom vzdelania sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a od jej ukončenia nemal pravidelne platené zamestnanie,
    • občan starší ako 50 rokov veku,
    • občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov,
    • občan, ktorý dosiahol vzdelanie nižšie ako stredné odborné vzdelanie,
    • občan, ktorý najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nemal pravidelne platené zamestnanie,
    • štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený azyl alebo ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana,
    • občan, ktorý žije ako osamelá dospelá osoba s jednou alebo viacerými osobami odkázanými na jeho starostlivosť alebo starajúca sa aspoň o jedno dieťa pred skončením povinnej školskej dochádzky,
    • občan so zdravotným postihnutím.

     

  3. Osoby zraniteľné, marginalizované alebo znevýhodnené v sociálnej oblasti
  4. Poskytovaním služieb alebo tovarov pomáha zraniteľným, marginalizovaným a znevýhodneným osobám v sociálnej oblasti, napr. starším osobám, príslušníkom marginalizovanej etnickej menšiny, chudobným, bývalým väzňom, bezdomovcom, osobám so zdravotným postihnutím, atď.

  5. Osoby aktívne v ochrane životného prostredia
  6. Ciele sociálneho podnikania sa zameriavajú aj na ochranu životného prostredia. Je určené osobám, ktoré chcú byť aktívne v tejto oblasti.

  1. Typy sociálnych podnikov
  2. Sociálne podniky pracovnej integrácie – Work Integration Social Enterprises (WISE)

    Druh sociálneho podniku, ktorý je založený s cieľom vytvárať pracovné miesta a zamestnať znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Tým napĺňajú svoje sociálne poslanie. Zameriavajú sa najmä na pomoc nezamestnaným, ktorí sú vystavení riziku trvalého vylúčenia z trhu práce. Podľa spôsobu integrácie znevýhodnených uchádzačov o zmestnanie poznáme  4  hlavné modely sociálneho podniku WISE:

    • prechodné zamestnania,
    • vytváranie trvalých pracovných miest so samofinancovaním,
    • pracovná integrácia prostredníctvom priebežnej dotácie z verejných zdrojov,
    • socializácia na základe produktívnej činnosti.

     

    Sociálne podniky poskytujúce služby alebo tovary

    Sociálny cieľ napĺňajú tým, že poskytujú služby alebo vyrábajú tovar pre zraniteľné, marginalizované alebo znevýhodnené osoby; alebo svojimi aktivitami prispievajú k ochrane životného prostredia

  3. Právne formy
  4. Sociálny podnik môže nadobudnúť rôzne právne formy:

    • občianske združenie
    • nadácia
    • neinvestičný fond
    • nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby
    • fyzická osoba – podnikateľ
    • verejná obchodná spoločnosť
    • komanditná spoločnosť
    • spoločnosť s ručením obmedzeným
    • akciová spoločnosť
    • družstvo

     

    So založením subjektu sociálneho podnikania vám radi pomôžu napríklad tu:

     

  1. Zdroje financovania
  2. Sociálne podnikanie je v prvom rade podnikaním. Preto by mal sociálny podnik svoju činnosť financovať najmä prostredníctvom svojej podnikateľskej činnosti, teda predajom tovaru a služieb na trhu.

    Avšak pomoc pri zakladaní sociálneho podniku je možné získať viacerými spôsobmi. Medzi najbežnejšie patri úver, nenávratná finančná pomoc alebo crowdfunding (napr. Startlab).

    Úver

    Sociálne podniky sú viacerými slovenskými finančnými inštitúciami považované za klienta s vyššou mierou rizika, získať úver pre začatie sociálneho podnikania v bežnej komerčnej banke nemusí byť jednoduché. Situácia sa však postupne mení i v tejto oblasti a finančné inštitúcie začínajú ponúkať produkty špeciálne vytvorené pre sociálne podniky.

    Pionierom v poskytovaní finančného kapitálu pre rozbeh a rozširovanie činnosti sociálnych podnikov na Slovensku je napr. Slovenská sporiteľňa, a.s. prostredníctvom svojej iniciatívy Sociálna banka.

    Významnú úlohu bude v krátkom čase zohrávať i Slovenský investičný holding, ktorý pripravuje mozaiku finančných nástrojov zameraných na podporu sociálneho podnikania na Slovensku. Finančné zdroje Slovenského investičného holdingu pochádzajú vo veľkej miere zo zdrojov Európskych štrukturálnych a investičných fondov.

    Nenávratná finančná pomoc

    Sociálne podniky podnikajú s cieľom dosahovania pozitívnych sociálnych vplyvov a napĺňania všeobecne prospešných služieb. Ich spôsob podnikania sa odlišuje od bežného podnikania, je preto oprávnené ak tieto podniky majú nárok a možnosť sa uchádzať i o nenávratnú finančnú podporu.

    Túto je možné získať tak z verejných ako i neverejných zdrojov. Najväčším zdrojom verejných finančných prostriedkov určených pre podporu sociálneho podnikania je Operačný program Ľudské zdroje, ktorý do roku 2022 počíta s masívnou podporou sociálneho podnikania.

    Dôležitým zdrojom je i Program pre zamestnanosť a sociálnu inováciu (EaSI) , tento je však určený najmä pre vysoko inovatívne projekty realizované v medzinárodných konzorciách.

    Akákoľvek pomoc prijatá z verejných zdrojov musí napĺňať aktuálne znenie podmienok definovaných pravidlami tzv. štátnej pomoci.

    Crowdfuding

    Crowdfunding patrí medzi nové a rýchlo sa vyvíjajúce formy financovania začínajúcich projektov, medzi ktoré patria aj sociálne podniky. V zahraničí je crowdfunding pomerne bežnou formou financovania sociálnych podnikov, na Slovensku ide o relatívne neznámu skúsenosť. Napriek všetkému, crowdfunding začína byť populárny i na Slovensku a existuje viacero internetových platforiem, ktoré takúto formu financovania sprostredkovávajú.

    V prípade sociálnych podnikov tzv. pracovno-integračného charakteru je možné získať i príspevok na mzdové náklady zamestnancov, ktorí by v opačnom prípade boli s najväčšou pravdepodobnosťou mimo trhu práce. Ide najmä o zdravotne znevýhodnených, dlhodobo nezamestnaných, alebo ďalšie osoby vzdialené od trhu práce. V takomto prípade príspevok vypláca Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom svojich regionálnych úradov. Tento príspevok je určený na dorovnanie nižšej pracovnej výkonnosti jednotlivých zamestnancov voči bežným zamestnancom, je teda možné ho vnímať aj ako akúsi kompenzaciu.

  1. Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti vymedzuje sociálny podnik pracovnej integrácie ako právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá:

    • zamestnáva zamestnancov, ktorí pred prijatím do pracovného pomeru boli znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie v počte, ktorý predstavuje najmenej 30 % z celkového počtu jeho zamestnancov,
    • poskytuje podporu a pomoc zamestnancom, ktorí pred prijatím do pracovného pomeru boli znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie, nájsť zamestnanie na otvorenom trhu práce,
    • najmenej 30 % z finančných prostriedkov získaných z príjmu z predmetu činnosti, ktoré zostanú po úhrade všetkých výdavkov na predmet činnosti za príslušné zdaňovacie obdobie podľa daňového priznania, každoročne použije na vytváranie nových pracovných miest alebo na zlepšovanie pracovných podmienok,
    • je zapísaná v registri sociálnych podnikov pracovnej integrácie.

     

    Register sociálnych podnikov pracovnej integrácie vedie o pridelení postavenia sociálneho podniku rozhoduje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Ostatné druhy sociálnych podnikov nemajú legislatívne vymedzené možnosti získania „postavenia sociálneho podniku“. Očakávaný komplexný zákon o sociálnej ekonomike by mal tento nedostatok vyriešiť.

Fungovanie podnikov sociálnej ekonomiky sa približuje konceptom sociálnej zodpovednosti a ich hodnoty a ciele sú veľmi podobné.

Spoločenská zodpovednosť podnikania (Corporate Social Responsibility – CSR) postupne získava širšiu akceptáciu a uplatnenie v každodennej praxi. Zodpovedné podnikanie zahrnuje aj sociálne a environmentálne hľadisko do konania spoločnosti. Je to podnikateľský subjekt založený za účelom zisku, pričom dobrovoľne využíva také obchodné stratégie, ktoré prispievajú k ochrane životného prostredia, zapája sa do podpory a rozvoja miestnej komunity.

Podľa konceptu CSR sa firmy snažia rešpektovať záujmy všetkých zúčastnených strán. Za zainteresované strany (stakeholders) môžeme považovať vlastníkov, zamestnancov, dobrovoľníkov, dodávateľov, spotrebiteľov, konkurenčné podnikateľské subjekty, subjekty verejného a tretieho sektora, miestnu komunitu. Svoje aktivity voči akcionárom, dodávateľom aj zákazníkom rozvíjajú eticky, pričom kladú dôraz takisto na motiváciu a dodržiavanie práv svojich zamestnancov.

  1. Francúzsko
  2. Vo Francúzsku má sociálna ekonomika dlhodobú tradíciu. V súčasnosti ju tvorí  230-tisíc podnikov, ktoré zamestnávajú 2,3 milióna pracovníkov (10 % všetkých zamestnancov v hospodárstve). Sú to asociácie, vzájomné spoločnosti, družstvá a nadácie.  Ponúkajú rôzne produkty a služby a vytvárajú sociálne väzby. Väčšinu francúzskych iniciatív sociálnej ekonomiky (Économie sociale) môžeme rozdeliť na:

    • subjekty vytvárajúce pracovné miesta pre osoby, ktoré sú vylúčené z trhu práce  
    • z dôvodu nízkeho vzdelania,
    • subjekty poskytujúce služby priamo doma alebo v blízkosti miesta bývania.

     

    V roku 1970 bola založená národná platforma sociálnej ekonomiky vo Francúzsku CEGES (Conseil des entreprise, Employeurs et Groupements de l’Economie Sociale), ktorá spája uvedené organizácie s osobitným právnym štatútom (združenia, družstvá, vzájomné spoločnosti, nadácie). Ich spoločným cieľom je vybudovať udržateľný podnikateľský model zameraný na riešenie dôležitých spoločenských problémov pri rešpektovaní zásad demokratického a spravodlivého rozdeľovania prebytkov.

  3. Taliansko
  4. Družstvo ako typ podniku sociálnej ekonomiky sa prvýkrát objavilo v Taliansku. Sociálne družstvá poskytujú služby v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb, vzdelávania alebo sú zamerané na integráciu  znevýhodnených osôb na trhu práce, pričom prijímatelia nemusia byť členmi družstva. Podľa predmetu činnosti rozlišujeme dva druhy sociálnych družstiev:

    • poskytujúce vzdelávacie, zdravotné alebo sociálne služby v spolupráci s miestnymi orgánmi a často za účasti dobrovoľníkov,
    • podporujúce integráciu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trhu práce.

     

    Okrem družstiev v Taliansku úspešne fungujú asociácie, nadácie a tzv. ONLUS organizácie. Organizácie ONLUS (organizzazione non lucrativa di utilità sociale) získali legislatívny rámec v roku 1997 a zahŕňajú neziskové organizácie, sociálne družstvá a dobrovoľnícke organizácie. Poskytujú služby v oblasti ochrany životného prostredia, športu, kultúry, umenia, vzdelávania, výskumu, zdravotníctva atď.

  5. Španielsko
  6. Sociálna ekonomika v Španielsku prežíva veľký rozmach, predstavuje 10 % HDP, viac ako 44-tisíc subjektov, viac ako 2 200 000 pracovných miest a ročný obrat takmer 160-tisíc miliónov eur. Najväčšie zastúpenie majú družstvá a spoločnosti vo vlastníctve zamestnancov.

    V Španielsku od roku 1992 funguje medzisektorová národná platforma CEPES (Confederación Empresarial Espanola de la Economia Social), ktorá zastupuje rôzne hospodárske aktivity v rámci koncepcie sociálnej ekonomiky. Jej cieľom je ovplyvňovať formovanie verejnej politiky a právnych predpisov, podpora výskumných, vzdelávacích a iných aktivít, organizovanie konferencií a pracovných stretnutí so zámerom rozvoja sociálnej ekonomiky.

  7. Česká republika, Poľsko a Slovinsko
  8. V spolupráci s partnermi projektu sa nám podarilo vypracovať zbierku príkladov dobrej praxe zo zahraničia. Okrem Slovenska tu nájdete inšpiratívne príklady sociálnych podnikov z Českej republiky, Poľska a Slovinska.

Korene sociálnej ekonomiky a sociálneho podnikania v podobe sociálneho myslenia siahajú do dávnej minulosti. V každom období vývoja spoločnosti sa môžeme stretnúť s iniciatívami zameranými na riešenie aktuálnych sociálnych problémov.

Rozvoj sociálneho podnikania v európskych krajinách bol podnietený v 70. a 80. rokoch 20.storočia najmä rastom nezamestnanosti, deficitom verejných financií a rastom rizika sociálneho vylúčenia. Stimulom bola aj úroveň angažovanosti občianskej spoločnosti a dobrovoľníckeho sektora v poskytovaní sociálnych služieb, fungovanie medzitrhu práce a rozširujúce sa podnikateľské aktivity tretieho sektora.    

Postupne sa vytvárali a vytvárajú inovatívne sociálne podniky reagujúce na nové sociálne potreby a problémy.