Liesnica

Včelí kRaj pomáha včelám aj ľuďom z Malohontu

Po vysokoškolských štúdiách sa David a Soňa usadili v krajine, kde počuť iba bzukot včiel, vtáky, potok a šum vetra. Okrem toho občas zvonce kráv pasúcich sa na lúkach v blízkom okolí.

David Turčáni pochádza zo včelárskej rodiny a vzdelaním je environmentalista. Po škole sa vrátil do svojho rodného kraja, ktorý pozná a má ho rád. Hovorí, že ich na univerzite učili nielen o trvalo udržateľnom rozvoji a ekológii, ale aj o sociálnych a ekonomických otázkach života vo vidieckom prostredí. čítať viac

„Takže to prepájame. Preto sme celý tento projekt presunuli od včiel k ľudom a je to o ľuďoch. Hľadáme im pracovné príležitosti cez včely,“ vysvetľuje.

Pri plánovaní svojej budúcnosti sa s partnerkou, krajinnou architektkou Soňou Keresztesovou rozhodli usadiť na samote v Liešnici pri Kokave nad Rimavicou, kde pre seba opravili starý dom a pre včely založili včelnicu.

Med s príbehom

Na začiatku mali šťastie a získali finančnú podporu od Nadácie Provida – investora do spoločensky prospešných projektov. Ako jediný environmentálny projekt boli podporení práve za využívanie princípov podnikateľského prostredia v neziskovom sektore, plánovanie udržateľnosti a maximalizácie spoločenského dopadu svojho zámeru.

„Naším poslaním je, aby deti a dospelí vedeli o význame včiel. Sociálnym rozmerom je vytváranie pracovných príležitostí vo včelárení a v spracovaní včelích produktov,“ uvádza Turčáni s tým, že prospech z ich činnosti by mali mať dlhodobo nezamestnaní ľudia z regiónu, predovšetkým ženy, ale aj ľudia s mentálnym a fyzickým hendikepom.

Na podporu už existujúcich včelárov vymysleli produkt Férový med. Férovosť je premietnutá do podmienok výkupu a predaja – včelárom nediktujú nízke ceny, ich med nekončí ako zmesový. Naopak, pohár s medom označia etiketou s informáciou o výrobcovi a jeho životnom príbehu.

Drahá záležitosť

„Chodili sme po strednom Slovensku a hľadali sme miesto, kde budeme aj žiť, aj pracovať. Veľký problém bol v regióne s vodou a s cenami nehnuteľností. Tu to bolo bohom zabudnuté a s dostatkom vody. Krajina ideálna pre včely, v ich doletovej vzdialenosti nie je žiadna poľnohospodárska kultúra, med je čisto z lúk,“ opisuje David dôvody výberu samoty v Liešnici.

Región Malohontu a Kokavska bol známy sklárskou tradíciou. Každá rodina v bývalom Československu mala doma termosku alebo sklené poháre z Utekáča či Zlatna. Poľnohospodárstvo sa tu preto nerozvíjalo a zánik sklární spôsobil v okrese Poltár vysokú nezamestnanosť.

Zostal ale krásny kraj, čistá a pokojná príroda, dobrá dostupnosť vlakom. „Bol tu rozmach včelárenia, ale prišiel mor včelieho plodu a výrazne znížil stavy včelstiev v regióne, čo malo za následok, že starší ľudia už svoj včelársky kumšt neobnovili a mladí na to nemali financie,“ vysvetľuje David Turčáni, ktorého rodina včelári 63 rokov. Podľa neho tu bola včelárska tradícia iba prerušená a on vidí perspektívu pomáhať miestnym ľudom aj v tomto smere.

Začínajúci včelár musí investovať minimálne tisícsto eur. Do projektu Férový med, ktorý podporuje miestnych včelárov, získali dvadsať ľudí. „Včelárenie je drahá záležitosť. Na začiatok získali bezplatne vybavenie a majú našu podporu,“ hovorí Turčáni s tým, že majú zmluvný vzťah na päť rokov.

Na projekt Férový med chcú nadviazať chránenou dielňou na výrobu sviečok a kozmetiky a stolárskou dielňou na výrobu stolárskych výrobkov pre včely.

Prekonávanie strachu

Hlavným cieľom je rozvoj regiónu cez ekoturizmus a predaj miestnych výrobkov z dvora. Táto vízia potrebuje veľa času, a tak sa David a Soňa venujú deťom a dospelým vo svojich vzdelávacích projektoch. V Liešnici vytvorili centrum o včelárení a a opeľovaní krajiny, kam dochádzajú školské výpravy vlakom.

Priamo v centre majú pec na deväť chlebov. „Aby to bolo pre deti ešte pestrejšie, dáme do toho pizzu a deti sa idú zblázniť,“ smeje sa David, ktorému jedna učiteľka povedala, že deti si vyberajú výlety podľa toho, či je tam pizza.

Chcú dosiahnuť spoločenskú zmenu vo vzdelávaní a ponúkať príklady zážitkového učenia sa. Vedú včelárske krúžky na 17-tich základných školách. Včelie školy dostanú metodicko-edukačné listy, robia ochutnávky medu, stavajú si pri škole prvky pre opeľovačov. Školy v Poltári a Lučenci to dotiahli tak ďaleko, že majú pri škole aj včelíny.

„Náš program nie je len o vzdelávaní, ale aj o prekonávaní strachu z neznámeho. Čím lepšie budeme včely poznať, tým viac sa sústredíme na ich prínos a nezastupiteľný význam pre ľudskú spoločnosť. Minimálne tretina toho, čo zjeme, musela byť opelená včelou medonosnou a ďalšími opeľovačmi,“ píšu David a Soňa na webe.

Míľniky a vízia

Sociálny podnik v Liešnici je založený na jedinečnosti a rodinnom prístupe. Obaja zriaďovatelia si uvedomujú, že ich projekt je ľahko replikovateľný. Dbajú preto na svoje dobré meno a férovosť obchodnej súťaže. Vypočítavosť do svojich kruhov nepúšťajú, lebo ich oberá o energiu. Aj preto veľmi prísne vyberajú ľudí do vzdelávacích kurzov pre dospelých a skúmajú serióznosť ich záujmu o včelárenie. „Momentálne je za nami tisícka ľudí vyškolených o včelách,“ sumarizuje David.

Vízia občianskeho združenia kRaj je, že o desať rokov by tu malo byť environmentálne a komunitné centrum, ktoré funguje celoslovensky až nadnárodne a ponúka široké spektrum aktivít o včelách a o krajine. Jeho súčasťou je sociálny rozvoj regiónu.

Aktuálne považujú David a Soňa za najväčší úspech to, že na samote v Liešnici vydržali a že nie sú otrokmi grantov. Posledné dva roky sa uživia z vlastnej činnosti, na čo sú hrdí.

 

Edukačná včelnica Liešnica

Zriaďovateľ: Občianske združenie kRaj, Liešnica 1214/7, 985 05 Kokava nad Rimavicou
www.kraj.sk

Poslanie: vzdelávanie v oblasti včelárenia, ekoturistiky a tradičných remesiel, zvyšovanie povedomia o význame včiel a hmyzu pre človeka a život na Zemi

Najvýznamnejšie projekty/úspechy:
Projekt Včelí kRaj sa stal v roku 2013 Dobrovoľníckym projektom roka. Cena Nadácie Orange za rok 2016 v kategórii komunitný rozvoj (1. miesto za inovatívny, dlhodobý a profesionálny spôsob spracovania témy včelárstva a za aktívne zapájanie ľudí z regiónu a marginalizovaných skupín do včelárenia). Siedmy top projekt portálu Dobrá krajina v roku 2016. BEEznis, projekt sociálneho podnikania formou rozvoja včelárstva, Beekeeping is fashion, fashion is beekeeping, grant v spolupráci s Nadáciou Tatra banky upriamuje pozornosť mladých ľudí na včelárenie, cieľom je zatraktívniť včelárstvo, Nitriansky Včelí kRaj, vzdelávacia včelnica v meste Nitra, Malohont – Včelí (k)raj, projekt prezentuje región Malohontu ako územie priateľské pre včely a včelárov. Výstupom je unikátna publikácia, ktorá opisuje všetky druhy opeľovačov, medonosné rastliny a prináša zoznam včelárov a ich produktov z regiónu, Včely a včelárstvo – výstava v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote.
Služby: kurzy pre začínajúcich včelárov (viac ako 260 absolventov včelárskych kurzov), workshopy, prednášky, prezentačné akcie, predaj produktov

Verejná podpora: granty, dary, ocenenia, dobrovoľnícka práca

Aktivity: zážitkové programy pre školy, rodiny, verejnosť a firmy (Jeden deň včelárom), výroba a predaj produktov podporujúcich opeľovanie (včelie domčeky, desiatové menu pre včely), výrobky z včelieho vosku, vianočné ozdoby, med od overených včelárov opatrený značkou výrobcu a certifikátom Férový med, knihy o včelách, environmentálna výchova na školách aj v regióne, tvorivé dielne zamerané na tradičné remeslá a životné prostredie

menej

Raslavice

Starosta: Obec má široké možnosti, môže robiť všetko

Samospráva má pre sociálne podnikanie najlepšie podmienky. Disponuje vlastnými finančnými zdrojmi, má možnosť zapojiť sa do výziev, získať zamestnancov. Treba len začať, hovorí starosta Raslavíc Marek Rakoš.

V Raslaviciach pri Bardejove sú miestni odkázaní na dochádzanie za prácou do centier alebo na nepopulárne týždňovky. Znevýhodnené sociálne skupiny sú dlhodobo nezamestnané alebo ohrozené opakovanou evidenciou na úrade práce.

Žije tu 2725 obyvateľov, z nich je 425 Rómov s temer 95-percentnou nezamestnanosťou. S príchodom nového starostu sa od roku 2015 začal obecný úrad sústreďovať na vytvorenie udržateľného systému komplexného sociálneho rozvoja komunity. čítať viac

Za posledné dva roky vytvorili v Raslaviciach 65 nových pracovných miest a plánujú ďalšie.

„Chcem, aby tieto činnosti rozvíjala obec, aby to tu zostalo. Obec má veľké možnosti získať peniaze a keď je nejaký problém, má na prefinancovanie počas období, keď peniaze stoja,“ vysvetľuje Rakoš.

Podnikateľské zručnosti venované komunite
Starosta Marek Rakoš sa do roku 2014 venoval hlavne podnikaniu v rodinnej firme. Do komunálnych volieb išiel s tým, že bude v Raslaviciach rozvíjať zamestnanosť na princípoch sociálneho podnikania.

Hlavnou myšlienkou bolo pomôcť ľuďom, nájsť im prácu.

„Sú odkázaní na pomoc, oni jednoducho sami situáciu nezvládnu. Štát bohužiaľ nepomáha dostatočne. Iné dotácie ako cez úrad práce nie sú, čo ma mrzí, lebo už to malo byť dávno viac rozvinuté,“ hovorí starosta.

Už na prvom zastupiteľstve vo februári 2015 schválili zámer a 15. mája 2015 bola oficiálne zaregistrovaná s. r. o. Obecné služby Raslavice.

Inšpiráciu v začiatkoch získaval v Spišskom Hrhove u Vladimíra Ledeckého a v Žakovciach u Mariána Kuffu. Overené postupy a podporu hľadá aj v treťom sektore. Radí sa s košickými organizáciami ETP Slovensko a Karpatská nadácia, ktoré majú výsledky v komunitnom rozvoji.

Nadviazali na existujúcu terénnu sociálnu prácu a zamestnávanie Rómov v miestnom hospodárstve, hneď v roku 2015 spustili činnosť komunitného centra. Začali pôsobiť v poľnohospodárstve a stavebníctve s tým, že ziskové stavebné služby zarobia na neziskové poľnohospodárstvo.  

Sebestačnosť ako cieľ

Produkty poľnohospodárskej výroby prúdia do základnej školy, škôlky, penziónu, Kláštora sv. Jozefa s rehoľnými sestrami. V obecnej vývarovni vyrábajú sto obedov denne pre dôchodcov, servírujú ich v dennom stacionári a rozvážajú aj do súkromia.

Mrkva, petržlen, kaleráb, cvikľa či zemiak z Raslavíc zásobujú aj Bardejovské kúpele, reštaurácie a sociálne zariadenia v okresoch Prešov a Bardejov.

„Ešte chceme urobiť obecné kompostovisko, čím uzatvoríme kruh, kde každý dostane nejakú robotu. Preto vytvárame jednotlivé činnosti, cez ktoré si vieme ľudí postriedať, pomôcť si s nimi, prípadne urobiť nejakú väčšiu aktivitu,“ vysvetľuje starosta.

Stavebníctvo prináša obci zisk, ktorý môžu následne opäť umiestniť do verejnoprospešných aktivít. „Robíme si to sami a tým pádom šetríme peniaze.“ Už po prvom roku si sociálny podnik zarobil na akontáciu na vlastný obecný autobus. Využívajú ho na školské zájazdy, lyžovačky, zahraničné cesty, školu v prírode, cesty folklórneho súboru Raslavičan.

„Nedá sa povedať, že by sa úplne uživil, ale za minulý rok bol zhruba na nule. Lízing máme ešte tri roky, ale vykryjeme ho peniazmi vyrobenými cez stavebníctvo. Keď bude autobus splatený, nebudeme musieť riešiť, či je v strate alebo nie.“

Rakoš vidí aj možnosti služieb autobusovej dopravy susedným obciam. Je to lacnejšie pre všetkých, lebo autobus vyráža z komunity.

Dobré reakcie prevažujú

Za kľúčové starosta Rakoš považuje, aby boli so smerovaním aktivít obce stotožnení poslanci obecného zastupiteľstva aj občania obce.  

„Rozvíjame sa každým smerom a nikto nemôže povedať, že robíme aktivity len pre Rómov. Robíme pre dôchodcov, pre školu, materskú školu, s terénnymi pracovníčkami. V obci je veľmi dôležitá vyváženosť, aby to občania aj poslanci vnímali pozitívne.“

Prekvapením pre všetkých bolo, ako sa začali aktivity sociálnej pomoci prirodzene nabaľovať jedna na druhú.

Dnes ich funguje pod obcou Raslavice desať: terénna sociálna práca, miestne hospodárstvo, komunitné centrum, Obecné služby s. r. o., zberný dvor, denný stacionár, opatrovateľská služby, vývarovňa, asistenti učiteľov, zdravotná osvetárka. Vo výhľade sú štyri ďalšie – výroba zámkovej dlažby, pestovanie zeleniny vo fóliovníku, obecné kompostovisko a obecná rómska hliadka.  

Zmena životného štýlu vyžaduje čas

Rakoš myslí aj na dopady dotácií na konkurenciu v podnikateľskom prostredí. Nemá ambície urobiť z obecného podniku komerčnú firmu. Podľa neho by nebolo spravodlivé, aby sociálne podnikanie kazilo ceny a bralo firmám robotu.

Skôr sa má zameriavať na ľudí s problémami, aby mali kam prísť, našli si prácu a mohli si pomôcť na preklenovacie obdobie. „My sme to skúšali, zamestnávali na deväť mesiacov cez úrad práce, ale keď to skončí, sú v beznádeji, že zase začínajú odznova. Trošku sa im aj ublíži, lebo keď sa zamestnajú, často si zoberú úver na vysoký úrok.“

Pomohlo by, keby sa zmenil spôsob dotácií na zamestnancov. Pracovné návyky a výkony ľudí, ktorých zamestnávajú, sú slabé a podpora z úradu práce je krátkodobá a nemá nadväznosť. Starosta Marek Rakoš si myslí, že človek potrebuje na zmenu aspoň štyri roky.

„My človeka vezmeme na ročný projekt a štát si myslí, že on už bude po roku samostatný. Treba nám viac času. Až vtedy, keď sa zmení jeho postoj k životu, až vtedy bude úspešný na trhu práce.“

Obecné služby Raslavice, s. r. o.

Zriaďovateľ

obec Raslavice

Poslanie

podpora komplexného a systémového riešenia sociálnej pomoci v obci Raslavice

Najvýznamnejšie projekty

Vďaka existencii podniku sa darí realizácia množstva projektov obce: Komunitné centrum, prestrešenie amfiteátra, postupné budovanie chodníkov, rekonštrukcia základnej školy, rekonštrukcia materskej školy (hodnota práce 355 tisíc eur, podporené aj zdrojmi EÚ), rekonštrukcia priestorov knižnice a galérie, rekonštrukcia domu smútku, parkovisko a oplotenie materskej školy, rekonštrukcia sociálnych zariadení ZUŠ a kuchyne MŠ, výstavba bytového domu (stredný štandard), činnosť zberného dvoru, denný stacionár pre 30 klientov. Počas roka 2015 – 2016 bolo vytvorených 65 nových pracovných miest.

Služby

stavebná činnosť (murárske, tesárske, elektroinštalačné práce, vodoinštalačné a pomocné práce), poľnohospodárska produkcia (pestovanie zeleniny na 10 ha pôdy pre ZŠ a MŠ Raslavice, obecnú vývarovňu a obecnú tržnicu, Bardejovské kúpele, reštaurácie a sociálne zariadenia v okresoch BJ a PO), autobusová doprava

Verejná podpora

Väčšina projektov bola dosiaľ financovaná z vlastných zdrojov obce a hospodárskeho výsledku obecného podniku sociálnych služieb, pričom nemalú úlohu hrá schopnosť ušetriť zdroje tým, že si obec zabezpečí výkony vlastným podnikom.

Aktivity

opatrovateľská služba, obecná vývarovňa (100 obedov denne), terénna sociálna práca, nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu, rómski asistenti učiteľov v ZŠ, rómska zdravotná osvetárka, aktivačné práce, malé obecné služby, rozvoj miestneho hospodárstva, komunitné a klubové/záujmové aktivity (sprevádzanie detí na ceste do/zo školy, sociálne a kariérne poradenstvo, školenia, kurzy, tvorivé dielne, prednášky, besedy), kultúrne podujatia, hudobné krúžky, hry a podpora kreativity, kurzy skrášľovania a súťaž Miss Komunitné centrum, festivaly, zábavy a oslavy, aktivity v prírode, športové podujatia, vystúpenia detí v rámci obecných podujatí, stretnutia seniorov, zahraničné cesty pre deti a seniorov (lyžiarsky zájazd do Rakúska, ME vo futbale Francúzsko, medzinárodné festivaly Španielsko a ČR, výlety do Maďarska, Poľska, Ukrajiny)

menej

Veľký Slavkov

Navonok útulok, vnútri veľká rodina

Za pätnásť rokov prešlo Domom na polceste vo Veľkom Slavkove 260 mladých mužov bez rodinného zázemia. Zostať tu mohli štyri, najviac päť rokov. Po osamostatnení si mnohí zariadili svoj život v blízkom okolí.

Teológ Stanislav Gurka sa do Veľkého Slavkova prisťahoval so svojou rodinou pôvodne na dobu určitú, aby tu počas troch rokov riadil výstavbu kresťanského mládežníckeho centra. Od začiatku videli s manželkou Evou potrebu venovať sa tínedžerom v dedine, silne vnímali dopady alkoholizmu na miestne deti.

„Vyše roka sme sa starali o štyri týrané deti. Otec bol surový, týral ich mamu. Obaja boli silní alkoholici, tak tie decká často prespávali v našej obývačke. Boli to dievčatá, vtedy mali od troch do dvanásť rokov, štyri sestry. Venovali sme sa tej rodine, ale rodičia sa nedokázali vzdať alkoholu. Deti sme podchytili a teraz sú z tých dievčat v poriadku ľudia. Nepijú, ako ich rodičia,“ opisuje Gurka začiatky ich života v obci. čítať viac

Najväčší úspech

Vo Veľkom Slavkove zostali žiť a začali sa venovať tínedžerom z dediny. Okrem vlastných štyroch chlapcov sa pravidelne starali o tridsiatku mladých, ktorí mali doma zlé sociálne podmienky.

Vybudovali zariadenie Dom na polceste pre chlapcov na prahu dospelosti – bývalých domovákov z celého Slovenska.

„260 chlapcov za 15 rokov. Väčšia polovica, až 60 percent z nich je už dobre zaradená do života. Z tých 40 percent polovici nevieme pomôcť.  A tá druhá polovica sú takí, ktorí majú vážne psychické alebo mentálne genetické poškodenia a nebudú môcť nikdy samostatne fungovať,“ hodnotí riaditeľ Domu na polceste s tým, že hendikepovaných klientov nechcú púšťať.

„Pred štátom sme po právnej stránke útulok, preto tu nemôžeme klienta dlhodobo držať. Po štyroch rokoch by mali odísť. Preto musíme zriadiť domov sociálnych služieb.“

Stanislav považuje za najväčší úspech to, že s Evou dokázali porozumieť potrebám chlapcov v útulku a ich aktivity reálne prispeli k tomu, že sa klienti integrovali do bežného života. Mnohí žijú v regióne, po okolí. Majú byty v podnájmoch a pracujú v okolitých firmách, v Spišskej Novej Vsi, v Poprade, v tatranských hoteloch. „Často prídu za nami,“ uvádza Gurka.

Profil klienta

Aktuálne je v Dome na polceste dvadsať mužov, s ktorými pracuje tím odborníkov. Spolupracovníci Gurkovcom vyrástli aj z miestnych tínedžerov, niekoľkí kolegovia boli bývalými chovancami zariadenia.

„Veľa sa rozprávame. O šiestej máme raňajky, ja skoro každé ráno som tu s nimi šesť pätnásť a do siedmej máme komunitu, lebo to nie je veľká pospolitosť. Je to také pekné, tie raňajky v jedálni. Pijeme čaj, kávu a rozprávame sa o tom, kto kde pôjde do práce v ten deň a riešime otázky.“

Priemerný klient Domu na polceste je rómsky chlapec, ktorý má ledva dokončenú základnú školu. Asi pätina absolvovala učňovskú školu, väčšinou špeciálne odborné učilište. Podľa skúseností riaditeľa sú to ale profesie, v ktorých je ťažké sa uplatniť. Počas pobytu v zariadení si viacerí mládenci dokončia vzdelanie v školách v Poprade či Kežmarku.

Väčšina vyrastala v detských domovoch, sú často emocionálne chudobní, nevyzretí. Nevedia byť smutní, ani sa nevedia veľmi tešiť. „Sú takí zvláštni, čo je tým, že nevyrastali v rodine. Veľakrát aj intelektuálne a mentálne slabí, treba k nim pristupovať veľmi citlivo a s láskou,“ myslí si Gurka.

Tieto nedostatky kompenzuje schopnosť chovancov vážiť si každú maličkosť, ktorú dostanú. V tom sú podľa skúseného sociálneho pracovníka a vychovávateľa výnimoční.

Biblia: Z práce svojich rúk bude človek žiť

„Prvotný motív bol duchovný – pomoc blížnemu. Ale potom natrafíte na to, že nemôžete len kŕmiť a nechať tých ľudí prespať. Ak ich chcete integrovať do života, už vôbec nie. Preto, lebo oni potrebujú pracovať. To bol skutočný motív. To je prirodzený princíp pre život, že človek potrebuje tvoriť, byť aktívny,“ opisuje teológ, ktorý neskôr vyštudoval aj sociálnu prácu.

Založili stavebnú firmu, pretože mnohí mladí muži boli zruční v stavebných činnostiach. Učia sa nové veci popri profesionáloch. Robia v dedine, v regióne Poprad. „Máme zamestnaných šesť majstrov, ktorí vedú našich chlapcov. A naši chlapci sa popri nich učia pracovným návykom,“ vysvetľuje Gurka s tým, že ich klienti väčšinou robia na dohody.

„Dohody sú pri našich chlapcoch dôležité, lebo oni podávajú iba polovičný výkon. Niekedy, keď začínajú, je to iba tridsaťpercentný výkon. Preto ich nemôžem zamestnať na pracovnú zmluvu, lebo na seba nevyrobia. Ale mení sa to.“

Nový areál na kraji obce

Stanislav Gurka vie, že bez dotácie zatiaľ nedokážu fungovať.  Odborní majstri, ktorí pracujú s klientmi a učia ich zručnostiam, musia mať z jednej tretiny dotovanú mzdu. „Majster si vyrobí dve tretiny platu svojou zákazkou, ale nemá dostatok času, keď sa chce venovať dvom chlapcom. Čiže jedna tretina jeho platu musí byť dotovaná a dve tretiny si vyrobí komerčnou zákazkou.  Aj tak je to absolútne náročné a keby tí chlapi nemali srdce pre to mentorstvo, nerobili by to.“

Ďalší kolega má firmu na stavbu pódií a osvetlenia pre festivaly. „On ich sem-tam zoberie so sebou. S iným kolegom sme už viac menej rozhodnutí, že urobíme futbalový tím z chalanov, lebo radi majú šport. Chceme sa zaregistrovať do regionálnej súťaže,“ plánuje Stanislav.

Na rekonštrukciu priemyselnej haly na kraji Veľkého Slavkova získali grant od Veluxu. Časť peňazí môžu použiť aj na voľnočasové aktivity. Po rekonštrukcii areálu tu budú trénovať mladých dospelých v pracovných zručnostiach.

Nie je grant ako grant

„Z úradu vlády nám pred dvoma rokmi schválili príspevok 300 000 eur z nórskeho finančného mechanizmu na zrekonštruovanie priestorov pre krízové centrum pre matky s deťmi a dievčatá z detských domovov. Schválený grant sme radšej vrátili, lebo tam boli položené také podmienky na ďalšie tri roky fungovania toho centra, že to nebolo reálne udržateľné,“ rozpráva Gurka o nedávnom manažérskom rozhodnutí odmietnuť dotáciu.

Ak by grant prijali, museli by k piatim matkám s deťmi vytvoriť tím stálych siedmich odborníkov a udržať ich pracovné miesta po dobu troch rokov. Mesačný náklad na cenu ich práce bez dotácie by bol ekonomickou samovraždou.

„Viem, že mnohé centrá, ktoré tak vznikli a prijali túto pomoc, majú teraz obrovský problém, keď sa skončil ten čas, keď ich štát dotoval. Vnímam, že keď to tak Pán Boh chce, tak my prídeme k iným peniazom, iným, ktoré nebudú také náročné na spravovanie.“

Komunita v komunite

Trpezlivosť, pokoj a odhad reálnych možností charakterizujú manželov Stanislava a Evu Gurkovcov, ktorí rokmi pri svojich chovancoch mladnú. Z niektorých si vychovali kolegov v Dome na polceste.

„To boli z dediny tí prvotní chlapci, čo k nám chodili ako do centra voľného času. Oni žili vo svojich rodinách a študovali v Poprade tie svoje učňovky. Manžel Janky, ktorá je pôvodne vyštudovaná učiteľka, sa vyučil za tesára, druhý kolega za automechanika, ale lákalo ich s nami robiť. Potom pribudol do tímu z chovancov Vladko, on sem prišiel po detskom domove, úplne  zničený. Dorobil si maturitu v Poprade, potom vysokú školu – špeciálnu pedagogiku. Medzitým si osvojil svojich súrodencov z domova a sám s nimi býva a stará sa o súrodencov. Ďalší kolega prišiel na civilku a už je s nami vyše 10 rokov,“ zjavne sa teší zo svojej širokej rodiny Stano Gurka.

Synovia sa vracajú, jeden býva s nevestou priamo v zariadení, druhý príde vo voľnom čase. Od detstva sú naučení chodiť na drevo do lesa, rezať motorovými pílami, majú vodičské preukazy na traktory a hlavne vôľu pomáhať.

Podľa Evy Gurkovej všetko zvládajú preto, že sú dvaja. „Určite to máme od Boha dané, máme taký dar služby. Vôbec nás to nezaťažuje, dokonca ani naše deti. Zodpovednosť pociťuje hlavne Stano, on je nosný pilier kolegov. Včera som mu povedala, že ho obdivujem,“ usmieva sa Eva, ktorá je podľa svojho manžela prísnejšia ako on.

Dom na polceste, Veľký Slavkov

Stredisko Evanjelickej Diakonie útulok Dom na polceste, Tatranská 71, 059 91 Veľký Slavkov

Zriaďovateľ

Evanjelická Diakonia ECAV

Poslanie

V duchu kresťanskej lásky poskytovanie pomoci a podpory mladým mužom v bezvýchodiskovej životnej situácii pri ich ceste k samostatnému životu.

Najvýznamnejšie projekty

Rekonštrukcia útulku/domu na polceste 300 tisíc eur (Regionálny operačný program), projekt vzdelávania Dom na polceste – rovnosť pre všetkých financovaný OSF (Finančný mechanizmus EHP), rekonštrukcia priemyselnej haly a rozbehnutie aktivít v nej (dánska nadácia Velux, 300 tisíc eur) a ďalšie.

Služby

stavebná činnosť (murárske, zatepľovacie, maliarske, tesárske, výkopové, búracie práce, ploty, strechy, kanalizácie, obklady, dlažby, rekonštrukcie, betónovanie), farma (obrábanie pôdy a produkcia potravín pre vlastnú potrebu), lesné práce

Verejná podpora

Väčšina projektov bola dosiaľ financovaná z grantov a darov, okrem toho ročne z rôznych nadácií a od súkromných darcov získajú cca 30 tisíc eur. Časť nákladov hradia z príspevku Prešovského samosprávneho kraja a prostriedkov získaných od chovancov za poskytnutú sociálnu službu. Dlhodobú pravidelnú podporu majú z Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis, nadácie ProVida, spoločnosti Norwit Slovakia, Spoločenstva evanjelickej mládeže, darov jednotlivcov a príspevku z 2% daní.

Aktivity

pracovná terapia, tréningy pracovných zručností, vzdelávanie v oblasti riadenia vlastných financií, podporované bývanie, psychická, sociálna a duchovná starostlivosť o klientov a viacročné individuálne programy ich integrácie do spoločnosti.

menej

Stanica Žilina-Záriečie

Zakladatelia Stanice Žilina-Záriečie: Meníme svoju misiu na ľudskosť

Žilinský kultúrny uzol nie je podľa svojich zriaďovateľov sociálnym podnikom. Občianske združenie Truc Sphérique a Truc podnik s. r. o. fungujú podľa nich na princípoch sociálneho podnikania. 

Vyberáme si tých najlepších, hoci nemusia byť najlepší pre niekoho iného. Je tu veľa ľudí, ktorí sú špičkoví, ale neboli by schopní pracovať v korporácii od ôsmej do štvrtej. Úplne perfektní sú ale od jedenástej do polnoci,“ usmieva sa Marek Adamov.

Na plný úväzok tu pracuje dvadsiatka ľudí, ktorí by mali problém uplatniť sa na trhu práce. V kultúrnom uzle sa pracovne realizujú umelecky nadaní mladí ľudia, ktorí vyžadujú špecifické pracovné prostredie a v bežnom zamestnaní by zrejme dlho nevydržali. čítať viac

Súdržnosť a priateľstvo ako najväčšia hodnota

Sociálne aspekty aj sociálne ciele nie sú v žilinskej Stanici prvoplánové, ale existujú ako súčasť hodnôt pracovnej komunity.

„Pomoc skôr vychádza zvnútra komunity. Teraz je tu Ukrajinka Maša – bola naša dobrovoľníčka a od septembra pokračuje v štúdiu na vysokej škole. Musela by sa na pol roka vrátiť do Luhanska na Ukrajinu. Aby sme jej pomohli preklenúť ten polrok, zamestnali sme ju,“ uvádza Marek Adamov.

Dodáva, že občianske združenie Truc Sphérique ani Truc podnik s. r. o. nemali pre Ukrajinku konkrétne voľné pracovné miesto. „Prvá motivácia bola pomôcť jej na pol roka, aby tu mohla zostať, kým začne študovať v Brne. Je to skôr o ľudskosti.“

Trojica zakladateľov kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie Marek Adamov, Róbert Blaško a Hana Hudcovičová Lukšů vytvára od roku 1998 podmienky pre ľudí, ktorí sa chcú sami presadiť a vytvoriť si pracovné miesto v občianskom združení Truc Sphérique.

Inkubátor nápadov a pracovných možností

Najväčšou motiváciou pre ľudí na Stanici je možnosť osobnostného rastu. Organizácia nemá pevnú štruktúru ani pracovné pozície, ale aktívny človek si v nej svoje pracovné miesto dokáže vytvoriť a udržať. Bežnou praxou je, že prechádzajú z jednej pozície do druhej.

Pracovníci Stanice majú zároveň veľkú zodpovednosť, lebo si zháňajú financie, podieľajú sa na písaní grantov, získavaní sponzorov, robia veľa dobrovoľníckej práce a prispievajú ekonomicky ku udržateľnosti združenia. Pritom sa učia nové veci a hľadajú to, čo ich pracovne napĺňa.

„Máme kolegu, čo začal ako zahraničný dobrovoľník, potom prevzal bar ako manažér, neskôr skončil ako šéf techniky. Teraz je rešpektovaný svetelný dizajnér, ktorý robí nielen na Stanici, ale aj v zahraničí, pritom pôvodne študoval právo,“ opisuje Marek Adamov.

Experimentujú, skúšajú rôzne koncepty, ktoré často menia aj systémom pokus, omyl . Sami seba vnímajú ako inkubátor nápadov, tie sú voľné a k dispozícii iným. Adamov a Blaško sa vymedzujú voči prirovnaniu k startupom. Tie podľa nich štartujú nové projekty, aby ich mohli neskôr predať korporáciám.

„Naším cieľom nie je predať a začať budovať niečo iné. Bude nás baviť kosiť tu trávu aj v roku 2025. Väčšina z nás stále pracuje aj manuálne, kde stráca svoj intelektuálny potenciál. Ale mne to príde ako psychohygiena, lebo nestrácame kontakt so základom,“ vysvetľuje Adamov.

Dobrý účtovník a minimálna byrokracia

Prevádzkujú obrovský komplex vzájomne prepojených činností, ktoré majú podnikateľský aj neziskový charakter. Organizujú dobrovoľníkov, robia vzdelávacie aktivity, majú sklady sociálnych a umeleckých aktivít.

V dlhodobom programe Erazmus absolvovala v Stanici stáže už päťdesiatka mladých ľudí. „Za tie roky tu boli niekedy aj piati naraz na rok. Podľa európskej legislatívy sú to znevýhodnení mladí ľudia, sú po škole a nevedia, čo ešte budú robiť,“ priblížil Róbert Blaško.

Baterky im dobíjajú návštevníci podujatí a pocit úspechu. Každý deň príde do kultúrneho uzla stovka ľudí, ktorí šíria pozitívne emócie. „My máme výhodu oproti ekologickým alebo sociálnym organizáciám či školám, že dostávame spätnú väzbu úplne pravidelne a rovno,“ opisuje Marek Adamov s tým, že ich teší aj to, že si ľudia kúpia lístok.

Náročná je byrokracia a veľa zákonov, ktoré musia dodržiavať. Snažia sa ju minimalizovať a robiť na nevyhnutnej úrovni. Z praktických dôvodov založili v roku 2014 podnikateľský subjekt Truc podnik s. r. o., ktorý prevádzkuje kaviareň a poskytuje služby. Založili ho za účelom prevádzkovania podnikateľských aktivít, ktoré podporujú hlavnú činnosť občianskeho združenia – kultúra, umenie

„Celé je to krehká vec. Chcú po nás, aby sme boli aj podnikaví, aj neziskovka, transparentní, dobrí v grantoch, mali všetky výkazy v poriadku a v súlade so všetkými zákonmi,“ dodal Róbert Blaško.

Demokratické hodnoty manažmentu

„Bolo to nadšenie podnikať a robiť v kultúre,“ spomína Hana Hudcovičová Lukšů, ktorá zakladala kultúrny uzol v Žiline spolu s Adamovom a Blaškom. Na začiatku si vytvorili podmienky pre naplnenie vlastných ambícií a realizovali sa v oblasti tvorivosti, umenia a kreativity. Popri tom, ako pomáhali sebe, menili aj priestor, kultúrnu a spoločenskú klímu v Žiline.

„Teraz je to už vo fáze ovplyvňovania ľudí,“ myslí si Hana Hudcovičová Lukšů. V Stanici sa venuje kultúrnym projektom pre deti, ale v súčasnosti je na materskej dovolenke. Stále tu má priateľov a vníma ich ako svoju komunitu, v ktorej je zakorenená.

„Je to najlepšie povolanie, aké si viem predstaviť. Čo človek chce, to si môže za pomoci druhých aj zrealizovať.“

Staničiari ovplyvňujú medziľudské vzťahy aj tým, že pevne stoja za základnými demokratickými hodnotami. Dnešná radikalizácia slovenskej spoločnosti vplýva na víziu manažmentu. Róbert Blaško citlivo vníma nástup fašizmu na Slovensku a za kľúčové dnes považuje uchránenie základných humanitných a demokratických hodnôt. Aj preto sa v misii organizácie začalo skloňovať slovo ľudskosť.

Stanica Žilina-Záriečie, kultúrny uzol

Zriaďovateľ

Truc sphérique, o.z.
Závodská cesta 3/2844, 010 01 Žilina

Poslanie

spájanie progresívnych kultúrnych, vzdelávacích a spoločenských aktivít s verejným priestorom a verejnosťou

Najvýznamnejšie projekty

Program Stanice S1 pozostáva z neutíchajúceho pulzu – festivalov, divadelných predstavení, koncertov, filmových premietaní, prednášok, výstav, workshopov, kurzov a dielní, rezidenčných pobytov pre mladých umelcov, produkcie umeleckých projektov, hosťovania a vysielania zahraničných dobrovoľníkov, podujatí pre deti a pre školy, ruchu malých trhov a šumu kaviarne. Popri tom naďalej slúži ako pokojná čakáreň a miesto predaja lístkov na lokálny vlak zo Žiliny do Rajca.

No priestor Stanice prečasné divadlo a tanec S2 má kapacitu 200 stoličiek. Poslúžil počas konferencie Trans Europe Halles Meeting, na letných festivaloch Kiosk a Fest Anča a ďalších predstaveniach a akciách, ale aj ako svadobná sieň.

Spoločná záchrana kultúrneho dedičstva – Behrensova synagóga v Žiline, projekt s rozpočtom milión eur podporili verejnou zbierkou a dobrovoľníckou prácou stovky ľudí a organizácií, polovicu rozpočtu pokryli nórske fondy. Okrem vizuálneho umenia, výstav, festivalov a koncertov je Synagóga priestorom aj pre ďalšie umelecké podujatia, projekty a komunitný kultúrny život.

Galéria a ateliéry S3 z ôsmich vyradených lodných kontajnerov vytvoria nové príležitosti pre tvorbu mladých umelcov a dizajnérov. Trojposchodový priestor zahrnie dielne, ateliéry, priestor pre prácu aj pre vystavovanie.

Služby

funkcia železničnej stanice s kvalitným spoločenským zázemím, detským ihriskom a záhradou, kaviareň a bar, technické zabezpečenie externých akcií, prenájom priestorov a zorganizovanie akcií pre záujemcov v priestoroch Stanice, Malý trh.

Verejná podpora

V rámci verejnej zbierky na Novú synagógu vyzbieraných viac ako stotisíc eur od 2800 darcov. Podpora projektov od stoviek firiem a inštitúcií rozdeľujúcich verejné zdroje.

Aktivity

Od roku 2006 usporiadaných takmer 1800 kultúrnych podujatí. Pravidelné tvorivé aktivity pre všetky vekové kategórie detí počnúc batoľatami, workshopy – tvorivé dielne, projekcie pre školy, výstavy, módne prehliadky, debaty, koncerty, filmové predstavenia, vzdelávacie podujatia, informačné semináre, sympóziá s účasťou viac ako dvestotisíc ľudí.

menej