SOCIÁLNE PODNIKY

„My máme hodnoty a misiu, ale nemáme stratégiu. Ideme ako tank, prevalíme to motiváciou. Nám strategické plánovanie nesedí, nebaví nás veci replikovať, nie sme startup,“ vysvetľuje Marek Adamov s tým, že združenie ani eseročka si nerobia marketing.

Súdržnosť a priateľstvo ako najväčšia hodnota

Sociálne aspekty aj sociálne ciele nie sú v žilinskej Stanici prvoplánové, ale existujú ako súčasť hodnôt pracovnej komunity.

„Pomoc skôr vychádza zvnútra komunity. Teraz je tu Ukrajinka Maša – bola naša dobrovoľníčka a od septembra pokračuje v štúdiu na vysokej škole. Musela by sa na pol roka vrátiť do Luhanska na Ukrajinu. Aby sme jej pomohli preklenúť ten polrok, zamestnali sme ju,“ uvádza Marek Adamov.

V tíme vidno vyváženosť ženského a mužského prvku. „Museli sme niečo vybudovať, čo ženy ťažko dokážu. Kým sa stanica dostala na nohy, bola to mužská práca – rekonštrukcia, stavba. Ženy tomu dali atmosféru,“ spomína spoluzakladateľka združenia Hanka.

Dodáva, že občianske združenie Truc Sphérique ani Truc podnik s. r. o. nemali pre Ukrajinku konkrétne voľné pracovné miesto. „Prvá motivácia bola pomôcť jej na pol roka, aby tu mohla zostať, kým začne študovať v Brne. Je to skôr o ľudskosti.“

Trojica zakladateľov kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie Marek Adamov, Róbert Blaško a Hana Hudcovičová Lukšů vytvára od roku 1998 podmienky pre ľudí, ktorí sa chcú sami presadiť a vytvoriť si pracovné miesto v občianskom združení Truc Sphérique.

„Každý deň sem príde sto ľudí, ktorí majú radosť, že tu môžu byť. My máme výhodu oproti ekologickým alebo sociálnym organizáciám či školám, že dostávame spätnú väzbu úplne pravidelne a rovno. To je výhoda, chodia sem novinári, chodia sem ľudia, ktorí si kúpia lístok,“ hovorí Marek.

Inkubátor nápadov a pracovných možností

Najväčšou motiváciou pre ľudí na Stanici je možnosť osobnostného rastu. Organizácia nemá pevnú štruktúru ani pracovné pozície, ale aktívny človek si v nej svoje pracovné miesto dokáže vytvoriť a udržať. Bežnou praxou je, že prechádzajú z jednej pozície do druhej.

Členka združenia Zuzana Duchová, koordinátorka kultúrnych podujatí na Hlavnej stanici v Bratislave: „Mňa ako kurátorku zaujíma verejný priestor a práca s ním. My nie sme politici ani železničiari, ale povedali sme si, že nebudeme nadávať a robíme to, čo vieme, čiže kultúru. Priestor je taký kultúrny, aký si ho urobíme my.

Pracovníci Stanice majú zároveň veľkú zodpovednosť, lebo si zháňajú financie, podieľajú sa na písaní grantov, získavaní sponzorov, robia veľa dobrovoľníckej práce a prispievajú ekonomicky ku udržateľnosti združenia. Pritom sa učia nové veci a hľadajú to, čo ich pracovne napĺňa.

„Máme kolegu, čo začal ako zahraničný dobrovoľník, potom prevzal bar ako manažér, neskôr skončil ako šéf techniky. Teraz je rešpektovaný svetelný dizajnér, ktorý robí nielen na Stanici, ale aj v zahraničí, pritom pôvodne študoval právo,“ opisuje Marek Adamov.

Marek Adamov: „Jedna z najväčších motivácií, čo na Stanici funguje, je rast. To, že sa ľudia učia, môžu prechádzať pozíciami vertikálne, hoci sme viac horizontálna štruktúra. Máme kolegu, čo tu začal ako zahraničný dobrovoľník, potom prevzal bar ako manažér. Skončil ako šéf techniky a teraz je rešpektovaný svetelný dizajnér. Pôvodne študoval právo.“

Experimentujú, skúšajú rôzne koncepty, ktoré často menia aj systémom pokus, omyl . Sami seba vnímajú ako inkubátor nápadov, tie sú voľné a k dispozícii iným. Adamov a Blaško sa vymedzujú voči prirovnaniu k startupom. Tie podľa nich štartujú nové projekty, aby ich mohli neskôr predať korporáciám.

„Naším cieľom nie je predať a začať budovať niečo iné. Bude nás baviť kosiť tu trávu aj v roku 2025. Väčšina z nás stále pracuje aj manuálne, kde stráca svoj intelektuálny potenciál. Ale mne to príde ako psychohygiena, lebo nestrácame kontakt so základom,“ vysvetľuje Adamov.

Nový priestor Stanice pre súčasné divadlo a tanec.

Dobrý účtovník a minimálna byrokracia

Prevádzkujú obrovský komplex vzájomne prepojených činností, ktoré majú podnikateľský aj neziskový charakter. Organizujú dobrovoľníkov, robia vzdelávacie aktivity, majú sklady sociálnych a umeleckých aktivít.

V dlhodobom programe Erazmus absolvovala v Stanici stáže už päťdesiatka mladých ľudí. „Za tie roky tu boli niekedy aj piati naraz na rok. Podľa európskej legislatívy sú to znevýhodnení mladí ľudia, sú po škole a nevedia, čo ešte budú robiť,“ priblížil Róbert Blaško.

Podnikateľské aktivity realizuje Truc podnik s. r. o., ktorý prevádzkuje bar a služby. Eseročka podporuje neziskové aktivity združenia Truc

Baterky im dobíjajú návštevníci podujatí a pocit úspechu. Každý deň príde do kultúrneho uzla stovka ľudí, ktorí šíria pozitívne emócie. „My máme výhodu oproti ekologickým alebo sociálnym organizáciám či školám, že dostávame spätnú väzbu úplne pravidelne a rovno,“ opisuje Marek Adamov s tým, že ich teší aj to, že si ľudia kúpia lístok.

Náročná je byrokracia a veľa zákonov, ktoré musia dodržiavať. Snažia sa ju minimalizovať a robiť na nevyhnutnej úrovni. Z praktických dôvodov založili v roku 2014 podnikateľský subjekt Truc podnik s. r. o., ktorý prevádzkuje kaviareň a poskytuje služby. Založili ho za účelom prevádzkovania podnikateľských aktivít, ktoré podporujú hlavnú činnosť občianskeho združenia – kultúra, umenie

„Celé je to krehká vec. Chcú po nás, aby sme boli aj podnikaví, aj neziskovka, transparentní, dobrí v grantoch, mali všetky výkazy v poriadku a v súlade so všetkými zákonmi,“ dodal Róbert Blaško.

Sedemtisíc eur stačilo na to, aby v Žiline v roku 2009 vyrástol nový priestor pre súčasné umenie. Projekt Stanice 2 je vytvorený z tritisíc pivných prepraviek, 800 slamených balíkov, 120 starých železničných podvalov...

Demokratické hodnoty manažmentu

„Bolo to nadšenie podnikať a robiť v kultúre,“ spomína Hana Hudcovičová Lukšů, ktorá zakladala kultúrny uzol v Žiline spolu s Adamovom a Blaškom. Na začiatku si vytvorili podmienky pre naplnenie vlastných ambícií a realizovali sa v oblasti tvorivosti, umenia a kreativity. Popri tom, ako pomáhali sebe, menili aj priestor, kultúrnu a spoločenskú klímu v Žiline.

Hana Hudčovičová Lukšů: „Vtedy sa to točilo okolo tvorivosti, umenia, kreativity. My sme boli všetci študenti, išlo nám skôr o sebarealizáciu. Bolo to také naivné, bez vízie. To sme začali riešiť po pár rokoch, keď sme narazili na prvé organizačné problémy.“

„Teraz je to už vo fáze ovplyvňovania ľudí,“ myslí si Hana Hudcovičová Lukšů. V Stanici sa venuje kultúrnym projektom pre deti, ale v súčasnosti je na materskej dovolenke. Stále tu má priateľov a vníma ich ako svoju komunitu, v ktorej je zakorenená.

„Je to najlepšie povolanie, aké si viem predstaviť. Čo človek chce, to si môže za pomoci druhých aj zrealizovať.“

Čo by chceli zmeniť o desať rokov? „Keby sa tu na Slovensku dalo žiť, to by bolo super. Ja som teraz paranoidný s tým nástupom fašizmu. Keby sa podarilo uchrániť základné humanitné a demokratické hodnoty. Ale či to bude o desať rokov, neviem,“ nahlas rozmýšľa Róbert. Riaditeľ združenia Marek Adamov: „Mojou prioritou je postarať sa o ľudí. Máme za nich zodpovednosť.“

Staničiari ovplyvňujú medziľudské vzťahy aj tým, že pevne stoja za základnými demokratickými hodnotami. Dnešná radikalizácia slovenskej spoločnosti vplýva na víziu manažmentu. Róbert Blaško citlivo vníma nástup fašizmu na Slovensku a za kľúčové dnes považuje uchránenie základných humanitných a demokratických hodnôt. Aj preto sa v misii organizácie začalo skloňovať slovo ľudskosť.

Spoluzakladateľ a projektový manažér združenia Róbert Blaško: „Mysleli sme si, že prvé, čo robíme, je umenie. Ale nakoniec robíme to, aby sme v tomto meste mohli my sami zostať. Keby sme si to nevytvorili, tak mesto nemá pre nás tú hodnotu.“